Ako izolovať základy domu

Autor: Ing. Karina Fábryová Chalupková, PhD.

Správne navrhnuté a správne izolované základy domu sú kľúčom pre správne fungovanie celého budúceho objektu. V opačnom prípade treba rátať s finančne náročnou a komplikovanou sanáciou.

Pri izolácii základov treba brať do úvahy dva faktory. Prvým je izolácia proti vode a zemnej vlhkosti, druhým faktorom je tepelná izolácia. Rovnako je rozdielom, či je objekt podpivničený alebo nepodpivničený.

Materiály na hydroizoláciu základov

Pri hydroizoláciách proti vode a zemnej vlhkosti sa môžeme v zásade stretnúť s troma typmi hydroizolácii – s povlakovou hydroizoláciou, kryštalickou hydroizoláciou a hydroizoláciou z vodotesného betónu.

Najčastejšie používanou hydroizoláciou je povlaková hydroizolácia – môže byť realizovaná dvoma spôsobmi, ktoré sa odlišujú technológiou realizácie. Prvým spôsobom je striekaná hydroizolačná hmota alebo náterová stierková hydroizolačná hmota. Druhým spôsobom je použitie nataviteľných hydroizolačných pásov, a to buď asfaltových pásov alebo plastových fólií. Asfaltové pásy sa rozlišujú podľa materiálu asfaltu, ktorý sa použil na asfaltové pásy s asfaltom oxidovaným, APP modifikovaným a SBS modifikovaným.

Asfaltové pásy sú najčastejšie používanou hydroizoláciou spodnej stavby. Oxidované asfaltové pásy majú životnosť 10 – 15 rokov a ich kvalitatívne parametre klesajú z hľadiska životnosti. Modifikované asfaltové pásy majú životnosť 30 – 35 rokov. Tú ovplyvňuje aj ich hrúbka – čím hrubší asfaltový pás, tým je dlhšia aj životnosť.

Z plastových fólií sa môžeme najčastejšie stretnúť s polyetylénovou HDPE fóliou. Fóliové izolácie sú však náchylnejšie na mechanické poškodenie počas stavby. Oproti asfaltovým pásom, ktoré sa natavujú plnoplošne, je pri fóliovej hydroizolácii poškodenie ťažšie lokalizovateľné, keďže voda môže pod fóliovou hydroizoláciou „putovať“.

V prípade hydroizolácií rozlišujeme, či ide o hydroizoláciu proti zemnej vlhkosti, stekajúcej vode alebo tlakovej vode:

o Hydroizolácia proti zemnej vlhkosti – chráni murované časti objektu pred prenikaním vody a vodnej pary.

o Hydroizolácia proti stekajúcej vode – chráni objekt pred zrážkovou vodou, ktorá sa stekaním po konštrukcii dostáva do podložia.

o Hydroizolácia proti tlakovej vode –  tlaková voda vytvára v okolí objektu spojitú hladinu, ktorá pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom vo všetkých smeroch. K namáhaniu tlakovou vodou môže dôjsť, ak je objekt založený v málo priepustnej zemine, prípadne je založený vo svahu, kde voda, ktorá steká zo svahu, vytvorí súvislú hladinu. Vo všeobecnosti možno povedať, že je to izolácia pod úrovňou maximálnej hladiny spodnej vody. Hydroizolácia proti tlakovej vode by mala byť navrhnutá z dvoch vrstiev, pričom rohy a kúty by mali byť zosilnené prídavným pásom.

V súčasnosti je možné navrhnúť samotnú betónovú konštrukciu tak, že kontrolujeme šírku trhliny. V tomto prípade ide o vodonepriepustný betón. Limitná šírky trhliny v betónovej konštrukcii je 0,2 mm, čím je zabezpečená vodonepriepustnosť betónu. Limitnú šírku trhliny zaistíme pomocou betonárskej výstuže a patričným statickým návrhom. Tento spôsob hydroizolácie sa nazýva aj biela vaňa. Správne navrhnutá biela vaňa má vyššiu životnosť ako bežné hydroizolácie. Používa sa skôr pri väčších konštrukciách. Životnosť bielej vane ovplyvňuje návrhová životnosť konštrukcie, pričom môže byť navrhnutá až na 100 rokov. Návrh bielej vane upravuje „Smernica pre vodonepriepustné betónové konštrukcie – biele vane.“

Odhliadnuc od skutočnosti, že máme rôzne spôsoby hydroizolácie, pri každej hydroizolácii platí, že samotná hydroizolácia musí byť vyhotovená kvalitne. Následkami zle zrealizovanej hydroizolácie sú presakovanie vody do interiéru objektu, vlhnutie múrov a následne ostatných konštrukcií, presakovanie vlhkosti na stenách a následné možné praskanie vlhkých konštrukcií. Takáto vlhkosť v interiéri môže zapríčiniť vznik plesní, výskyt alergií a ďalších zdravotných rizík.  Akákoľvek sanácia konštrukcie je v tomto prípade extrémne nákladná a náročná a niektoré chyby nie je možné dodatočne odstrániť.

Tepelná izolácia spodnej stavby eliminuje tepelné mosty, chráni hydroizoláciu proti mechanickému poškodeniu a možno ju využiť aj ako debnenie pre základovú dosku.

Ako správne postupovať pri výstavbe základov?

• Pri výstavbe základov je vhodné využívať teréne podmienky. Základové pásy sa preto odporúča vyliať do výšky terénu. Následne nad terénom použijeme debniace tvarovky, ktoré nám zabezpečia rovnú vonkajšiu hranu základov.
• V ďalšom kroku je vhodné nalepiť na vonkajšiu stranu debniacich tvárnic tepelnú izoláciu z extrudovaného polystyrénu. Ak to urobíme v tomto kroku, umožní nám to využiť samotný polystyrén ako debnenie budúcej základovej dosky.
• Vo všeobecnosti platí, že hrúbka tepelnej izolácie 100 mm nalepená na vonkajšiu  stranu debniacich tvárnic bezpečne slúži ako stratené debnenie pre základovú dosku hrúbky 150 mm.
• Po zaliatí základovej dosky môžeme začať s hydroizoláciou domu. Najčastejšie používanou hydroizoláciou pre rodinné domy sú natavovacie pásy. Samotné pásy je vhodné v prvom kroku naniesť iba pod budúce nosné murivo. V prípade, že by sme ich naniesli na celú základovú dosku, riskujeme poškodenie samotnej hydroizolácie následnými stavebnými postupmi.
• Ešte pred samotným nanesením je potrebné aplikovať asfaltový penetračný náter, čím zabezpečíme lepšiu priľnavosť samotného pásu ku základovej doske.
• V druhom kroku nesmieme zabudnúť aspoň na minimálnu styčnú šírku samotných hydroizolačných pásov. Prakticky ide o časť hydroizolácie, ktorá by mala vyčnievať spopod muriva, aby sa dala prelepiť smerom dovnútra aj von. Odporúčaná styčná šírka je minimálne 100 mm.

Samotnú tepelnú hydroizoláciu je potrebné chrániť pred viacerými faktormi. Najhorším nepriateľom extrudovaného polystyrénu je UV žiarenie, ktoré  ho postupne degraduje. Preto je potrebné naniesť krycie vrstvy hneď, ako je to možné. V prípade, že sa k extrudovanému polystyrénu bude ešte prisypávať zemina, odporúča sa k samotnému polystyrénu pripevniť nopovú fóliu, ktorá zabraňuje styku polystyrénu s vlhkosťou a chráni ho aj pred škodcami.

Dobré rady na záver

Na záver pár rád pre tých, ktorý majú dom podpivničený, prípadne, ak je časť domu osadená v teréne. Tu je potrebné nataviť izolačné pásy na vonkajší obvod obvodovej nosnej steny. Častou chybou pracovného postupu býva izolácia natavená na obmurovke, pričom následne sa vymuruje nosné murivo. V takýchto prípadoch môže tlak vodného stĺpca odtrhnúť izoláciu od podkladu, v dôsledku čoho potom majitelia nemajú núdzu o rôzne poruchy.

Zdroje obrázkov: Icopal, PORFIX